V roku 2001 Pavla Pochylého vyhlásili počas osláv 80. výročia založenia
Slovenského horolezeckého spolku JAMES za slovenského horolezca 20.
storočia.
"Pochylého meno je zapísané azda v každej tatranskej stene," vyhlásil vtedy generálny sekretár spolku JAMES Ivan Koller o víťazovi ankety.
Pavel Pochylý sa narodil 25. septembra 1945 v Galante. Spolu s bratom
Ondrejom, tiež horolezcom, vyrastali v Bratislave a prázdniny strávili v
Petrovej Vsi, odkiaľ pochádzal ich otec.
Začiatkom 60. rokov minulého storočia sa Pavel Pochylý začal objavovať
vo Vysokých Tatrách, kde aj vtedy oveľa skúsenejších horolezcov ohuroval
svojim lezeckým talentom. Pre nezriedkavé porušovanie pravidiel, do
stien nastupoval neskoro, alebo sa pri výstupoch nevyhýbal zlému
počasiu, si vybudoval rešpekt, ale získal aj povesť sólistu a
kontroverzného človeka.
Stal sa však priekopníkom extrémneho lezenia vo Vysokých Tatrách. V roku
1979 absolvoval sólovo, v zime, bez akejkoľvek podpory, celý hrebeň
Vysokých Tatier. Dovtedy unikátny prechod začal 23. februára a skončil
10. marca. Kompletný tatranský hrebeň prešiel od západu na východ.
Celkovo v Tatrách uskutočnil takmer 500 výstupov, mnohé v zimnom období.
Medzi legendárny patrí napríklad prvovýstup ideálnou superdiretissimou
na Malý Kežmarský štít vo februári 1967.
Do histórie horolezectva sa zapísal aj v roku 1983, keď v zimnom období a
sólovo zdolal alpský šláger - ideálnu direttissimu v severnej stene
Eigeru vo švajčiarskych Alpách. Počas výstupu riskoval vlastný život,
keď bez lana až na 19. pokus preliezol veľmi obtiažny previs Rote-fall.
Napriek horolezeckým prvenstvám sa nevedel dostať do himalájskej
výpravy. Predstaviteľom vtedajšieho totalitného režimu v Československu
vadilo Pochylého nekonformné správanie. Ako vojak základnej vojenskej
služby odmietol podpísať vojenskú prísahu, za čo sa ocitol na 16
mesiacov vo väzení v Sabinove. Už ako známy horolezec si v Ostrave
odpykal aj 6-ročný trest za nedovolené podnikanie.
Až potom ako sa za neho zaručil horolezec Ivan Fiala, sa Pochylý dostal
medzi členov expedície Sagarmatha 1984. Už v Káthmandu však ohlásil
vlastný program a v podstate sa oddelil od zvyšku expedície. Pokúsil sa
vyliezť sólovo na Mount Everest Boningtonovou cestou, čo sa mu však
nepodarilo.
S expedíciou sa ani nevrátil do Československa a v roku 1985 ho odsúdili
v jeho neprítomnosti na 11 rokov väzenia za ekonomické podvody a
nedovolené opustenie republiky.
Napokon sa tajne vrátil a istý čas sa skrýval v Tatrách, ale začiatkom
apríla 1985 ho príslušníci Verejnej bezpečnosti (VB) zaistili a
previezli do väznice v Leopoldove, kde ho zastihli novembrové udalosti z
roku 1989.
Počas týchto dní sa stal hovorcom väzňov a vyjednávačom lepších
väzenských podmienok. Z jeho iniciatívy došlo k niektorým zmenám
predpisov upravujúcich podmienky života odsúdených.
V marci roku 1990 bol podmienečne prepustený, lebo súd zhodnotil jeho
pozitívny vplyv z hľadiska udržiavania disciplíny v kritických fázach vo
väznici v Leopoldove.
Na základe amnestie prezidenta Václava Havla mu jedenásťročný trest, na
výkon ktorého nastúpil 13. apríla 1985, súd skrátil o štyri roky a desať
mesiacov. Trest mu už na slobode vypršal 13. júna 1991. K špičkovému
lezeniu sa už však nevrátil.
Legendárny horolezec Pavel Pochylý, prezývaný "Pavúk", "Muž Tatier", "Horolezecký Einstein" či "Slovenský Messner",
tragicky zahynul spoločne so svojim bratom Ondrejom Pochylým 25.
februára 2000 vo Vysokých Tatrách pod Malým Kežmarským štítom.